Dominik Juračka vyštudoval Strednú odbornú školu chemickú v Bratislave. V súčasnosti je ešte iba prvákom na PriF UK, kde študuje medicínsku biológiu, ale má za sebou už množstvo úspechov a bohatú výskumnú činnosť. Tú začal v roku 2014 ako druhák na strednej škole, a to prácou v oblasti mikrobiálnej degradácie benztiazolov, ktoré predstavujú významnú záťaž pre životné prostredie.
Práca získala 1. miesto v celoštátnom kole stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ), 1. miesto a cenu dekana PriF UK v súťaži Festival vedy a techniky AMAVET 2014, čím Dominik získal možnosť prezentovať svoj výskum nielen na Expo Sciences Europe v Žiline, ale aj na medzinárodnej súťaži I-SWEEP v Houstone, kde získal 5. miesto. Na požiadavky praxe výroby farmaceutík reagovala v roku 2015 jeho spoločná práca s vtedy ešte iba prvákom Mariánom Pevným na tému „Kontrola rezíduí Kryptofixu 2.2.2 v rádiofarmaku 18F-FDG“. Výskum bol ocenený 2. miestom na celoštátnom kole SOČ. Obaja mladí študenti sa od problematiky rádiofarmák presunuli k vývoju a testovaniu inovatívnej metódy na stanovenie 5-hydroxy-L-tryptofánu pri diagnostike kolorektálneho karcinómu (KRK), ktorý je v súčasnej dobe globálnym zdravotníckym, ekonomickým a sociálnym problémom, keďže rakovina hrubého čreva a konečníka je tretím najčastejšie sa vyskytujúcim rakovinovým ochorením na svete. S prácou o KRK vyhrali bienálnu Súťaž mladých onkológov 2016 a získali ocenenie za najlepší onkologický výskum na Slovensku. S touto prácou vyhrali tiež v rámci SOČ 1. miesto v krajskom aj celoštátnom kole. S týmito prácami sa zúčastnili aj na študentskej vedeckej konferencii PriF UK, na ktorej získali ocenenie za najlepší príspevok v oblasti palivového cyklu a využívania ionizujúceho žiarenia v medicíne. S výskumom o KRK sa Dominik zúčastnil aj na medzinárodnej výstave Expo Sciences Europe 2016 vo francúzskom Toulouse, odkiaľ si priniesol medailu Georga Charpaka za osobný rozvoj a rozvoj vedy. V novembri 2016 udelil Dominikovi rektor UK pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva akademickú pochvalu za jeho vynikajúce študijné výsledky.
V e-mailoch vždy uvádzate motto od Marie Curie-Skłodowskej: „V živote sa netreba ničoho báť, všetkému treba iba porozumieť.“ To sa vám naozaj darí, váš zoznam odborných úspechov je naozaj veľmi bohatý. Ktorý si ceníte najviac?
Toto motto mi prirástlo k srdcu, pretože si ho vždy v mailoch uvádzal aj môj konzultant Ing. Zoltán Krascsenits. V duchu tohto motta ma viedol aj pri odborných prácach. A najväčší úspech? Neviem, či dokážem odpovedať na túto otázku jednoznačne. Ku každému z nich viedla tŕnistá cesta, každý úspech mi dal niečo iné a niečo iné ma naučil. Všetky si však cením rovnako, pretože všetky sú mojou súčasťou.
Predpokladám, že vás to od malička tiahlo k chémii a prírodným vedám. Spektrum problémov, ktorým sa venujete, je naozaj široké. Napokon ste „zakotvili“ pri štúdiu medicínskej biológie. Bola to jasná voľba alebo ťažké rozhodovanie medzi viacerými favoritmi?
Práveže ma to vôbec netiahlo k prírodným vedám. Obdobie základnej školy bolo pre mňa veľmi ťažké. Keď však prišlo na výber strednej školy, mal som jasno. Chcel som sa stať kuchárom ako môj otec. Tak som si podal prihlášku na hotelovú akadémiu. Ostal mi však priestor ešte na jednu prihlášku. Najprv som nevedel, ktorú školu vybrať. Nuž tak som vybral tú, kde som navštívil deň otvorených dverí – Strednú odbornú školu chemickú. Čo sa malo stať, stalo sa. Na hotelovú akadémiu ma nezobrali, ale na Strednú odbornú školu chemickú áno. Nasledovali prebdené noci, plač nad organickou chémiou a matematikou. Dnes však viem, že to stálo za to. Na strednej škole som študoval úplne nový odbor v rámci Slovenska a vedel som, že ak budem pokračovať v novom odbore aj na vysokej škole, budem mať výhodu na trhu práce, ktorý nie je v tejto oblasti taký presýtený.
Mohlo by vás zaujímať: Prečo študovať na Prírodovedeckej fakulte v Bratislave
Prečo ste sa rozhodli pre „domovskú“ Prírodovedeckú fakultu UK tu v Bratislave? Výnimoční študenti často uvažujú hneď nad západoeurópskymi či americkými univerzitami. Vy ste sa rozhodli zostať…
Ako hovoríte, aj ja som uvažoval. Texas, Holandsko, Česko. Slovensko je však krajina, kde som sa narodil, krajina, kde som odborne rástol, krajina, kde síce nie vždy všetko ide tak, ako má, ale rozhodol som sa zostať a dokázať tak ľudom, ktorí odišli, že aj tu sa dá robiť veda a je načase sa vrátiť. PriF UK ma lákala tým, že je najväčšou prírodovedeckou fakultou na Slovensku, ako aj šírkou zamerania ňou ponúkaných študijných programov a prítomnosťou šikovných vedeckých tímov, ktoré na fakulte pôsobia. Navyše, na základe dosiahnutých výsledkov ma na PriF UK prijali bez absolvovania prijímacích skúšok.
Na čo by ste sa chceli zamerať v bakalárskej a neskôr diplomovej práci? Chcete pokračovať v oblastiach a rozvíjať témy, ktorým ste sa doposiaľ venovali?
Áno, chcel by som ich viac rozviť. Keďže teraz študujem medicínsku biológiu, v bakalárskej práci by som sa chcel venovať mojej štúdii o rakovine, v ktorej ide o vývoj novej diagnostickej metódy. Pozdáva sa mi však aj oblasť genetiky – ak sa mi podarí dostať na genetiku, rád by som sa v diplomovej práci zameral na úpravu mikroorganizmov, aby boli schopné remediácie životného prostredia.
Podobne ako u športovcov asi aj u výskumníkov platí, že „iba talent nestačí“. Štúdiu zrejme venujete podstatnú časť voľného času. Ak vám nejaký zostane, čo najradšej robíte?
Veľmi rád si pospím, no okrem času, kedy nespím alebo sa práve neučím, rád chodím von s kamarátmi alebo do práce. Taktiež sa veľmi rád prechádzam v prírode alebo si len tak pustím super počítačovú hru a to ma dokáže zabaviť na dlhý čas.
Zhováral sa: Branislav Bleha, PriF UK