RNDr. Peter Krasnec, PhD., MBA, je v súčasnosti konateľom a generálnym riaditeľom spoločnosti AVE SK odpadové hospodárstvo s 230 zamestnancami. Absolvoval štúdium environmentalistiky na Prírodovedeckej fakulte UK. Pôsobil ako konateľ a obchodný či generálny riaditeľ viacerých významných spoločností pôsobiacich vo sfére odpadového hospodárstva, recyklácie surovín a environmentálnych služieb.

Absolvovali ste štúdium environmentalistiky na Prírodovedeckej fakulte, kde ste v programe Environmentálne plánovanie a manažment získali v roku 2003 aj titul PhD. Vaša doterajšia kariéra svedčí o tom, že ste tomuto „fachu“ zostali celkom verní a pôsobíte v súkromných firmách zameraných na odpadové hospodárstvo a environmentálne otázky. Inklinovali ste odjakživa k tejto problematike, alebo sa toto Vaše „presvedčenie“ formovalo až neskôr, vo vyšších ročníkoch štúdia?

Problematikou odpadového hospodárstva počas môjho štúdia na vysokej škole som sa nechcel zapodievať. Viac ma to ťahalo k právu životného prostredia. No ako to v živote chodí, náhoda ma priviedla k tomu, že som sa mohol podieľať na pri tvorbe zákona o odpadoch v roku 2000. Od tohto momentu ma oblasť odpadového hospodárstva uchvátila natoľko, že v nej pracujem dodnes….

Vaše pracovné skúsenosti sú veľmi bohaté. Okrem iného ste prezidentom Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve, ale aj predsedom Združenia pre certifikáciu Odborná prevádzka odpadového hospodárstva. S odpadom ako takým sa stretáva vlastne každý z nás každý deň v domácnosti, a zároveň nám je to vzdialené, a asi máme hmlistú predstavu, čo to všetko znamená. Mohli by ste nám činnosť asociácie a najmä svojej úlohy v nej stručne priblížiť?

Naša asociácia APOH zoskupuje podnikateľské subjekty poskytujúce široké spektrum služieb v odpadovom hospodárstve. Našimi členmi sú spoločnosti zaoberajúce sa poradenskou činnosťou, zberom a triedením odpadov, ich prepravou, úpravou, energetickým a materiálovým využívaním, recykláciou až po zneškodňovanie skládkovaním alebo spaľovaním. Mojou úlohou v APOH ako aj jedným zo základných zameraní APOH je vyvíjanie aktivít smerujúcich k presadzovaniu záujmov svojich členov v oblasti odpadového hospodárstva, nastavovaní trhových princípov v tejto oblasti a celkovo zabezpečenie takého stavu v odpadovom hospodárstve, ktorý by odrážal európske štandardy v tejto oblasti.

Mohlo by vás zaujímať: 7 dôvodov, prečo študovať na Prírodovedeckej fakulte v Bratislave

Zdá sa, že byť dobrým environmentálnym manažérom si žiada ovládať aj poznatky a prax z iných odborov, napríklad ekonómie či práva. Viedla Vás práve táto skutočnosť k neskoršiemu medziodborovému štúdiu práva a tiež MBA štúdia Sales manažmentu?

Áno presne tak. Ako predstaviteľ najvyššieho manažmentu spoločnosti musíte mať nielen odborné znalosti z danej oblasti, ale aj znalosti z ekonómie, práva a pod.., preto som zvolil aj takúto „nadstavbu“ štúdia, aby som mohol lepšie pochopiť fungovanie spoločností, v ktorých som pracoval, resp. pracujem.

Je už slovenská legislatíva a štandardy v tejto oblasti na dostatočnej úrovni, porovnateľnej s okolitými krajinami prípadne Západnou Európou? 

Slovensko, ako súčasť Európskej Únie muselo a musí implementovať legislatívu EÚ do národného práva. Z tohto hľadiska môžem povedať, že Slovensko má legislatívu porovnateľnú s tou európskou. Čo sa však týka štandardov , resp. samotných procesov v tejto oblasti, musím skonštatovať, že máme čo dobiehať. Je to spôsobené najmä tým, že v Západnej Európe sa začalo moderne nakladať s odpadmi oveľa skôr, venuje sa ďaleko viac pozornosti environmentálnemu vzdelávaniu a celkovo je v tejto oblasti viac finančných prostriedkov ako u nás. Myslím si však, že sme sa v poslednej dobre výrazne posunuli vpred a pokiaľ tento trend budeme naďalej rozvíjať, môžeme sa čoskoro priblížiť Západnej Európe.

Separujú odpad Slováci dostatočne? Ako ich motivovať, aby separovali viac a zodpovednejšie? 

Ako som už spomínal, Slovensko je pozadu v oblasti separácie a recyklácie odpadov za Západnou Európou minimálne 5-8 rokov, za okolitými krajinami ako Česko či Poľsko prinajmenej 3-5 rokov. Mame stále čo zveľaďovať a učiť sa od našich susedov. Jedným z dobrých motivačných prvkov sú peniaze. Obdobne ako v okolitých krajinách, aj na Slovensku by sa mali zaviesť motivačné poplatky za odpady – to zanemená ak separujem, platím menej. Kombináciou s environmentálnym  vzdelávaním tak môžeme maximalizovať mieru separácie a recyklácie odpadov na Slovensku.

Ako vidíte dôležitosť environmentalistiky ako vedy a jej prepojenia s praxou? Aké sú jej hlavné budúce výzvy v podmienkach Slovenska?

Environmentalistika je veda, s ktorou sa stretávame priamo alebo nepriamo všade okolo nás. Napríklad len legislatíva, ktorá je orientovaná na ochranu životného prostredia je natoľko komplikovaná, že temer v každej obci, firme, štátnej správe a pod. máte pracovníka alebo pracovníkov, ktorí sú zodpovední za to, aby daná entita zákony dodržiavala. Preto z môjho pohľadu má daná veda obrovskú perspektívu. Najväčšou jej výzvou je podľa mňa zamerať sa pri výučbe hlavne na možnú aplikáciu v praxi, t.j. spolupráca s podnikateľskými subjektmi, štátnou správou a samosprávou na to, aby študenti pochopili, o čom je daná prax. Častokrát sa totiž stretávam s tým, že ľudia majú ukončené vysokoškolské vzdelanie v danej oblasti, no s daným vzdelaním sú častokrát v bežnom „podnikateľskom živote“ úplne nepoužiteľní.