Vyvrcholením Týždňa vedy a techniky na Slovensku bol galavečer, na ktorom ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová odovzdala Ceny za vedu a techniku 2017. RNDr. Martin Urík, PhD., z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, získal ocenenie v kategórii Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov. Galavečer sa konal v historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky v Bratislave dňa 9. novembra 2017.

Mladý vedec RNDr. Martin Urík, PhD., je v súčasnosti samostatným vedeckovýskumným pracovníkom Ústavu laboratórneho výskumu geomateriálov na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, s vedeckým kvalifikačným stupňom IIa. Zaoberá sa problematikou interakcie potenciálne toxických prvkov s prírodnými organickými látkami (humínovými kyselinami) a mikroskopickými vláknitými hubami, ako aj využitím ich vzájomného pôsobenia v bioremediácii kontaminovaných vôd, pôd a sedimentov.

Vo svojom výskume sa zaoberá najmä environmentálno-geochemickými aspektmi biologicky indukovanej transformácie významných svetových kontaminantov – arzénu, selénu, ortuti a antimónu. Jeho publikované výsledky potvrdzujú, že mikroskopické vláknité huby majú v tomto procese z environmentálneho hľadiska významné postavenie.

Vo svojich 34 rokoch je RNDr. Martin Urík, PhD., hlavným riešiteľom domáceho projektu VEGA. Bol tiež úspešným hlavným riešiteľom ďalšieho domáceho projektu VEGA a bilaterálneho projektu s rumunským partnerom, ako aj niekoľkých grantov UK. Svoje doterajšie výsledky, a výsledky získané v spolupráci s ďalšími odborníkmi, prezentoval v zahraničných časopisoch, monografiách, na domácich i zahraničných konferenciách. Impakt jeho dosiahnutých výsledkov pre oblasť európskeho regiónu potvrdilo aj udelenie ceny Danubius Young Scientist Award 2015. Za svoju vedeckovýskumnú aktivitu na Slovensku získal 1. miesto v súťaži vedeckých prác mladých spektroskopikov za roky 2015  2016 a Medailu PRIF UK za excelentné výsledky mladých vedeckých pracovníkov v roku 2017.

V súvislosti s udelením Ceny za vedu a techniku 2017 sme RNDr. Martina Uríka, PhD., požiadali o rozhovor.

M. BARTOŠOVIČOVÁ: V rámci Týždňa vedy a techniky ste získali ocenenie Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov. S akými pocitmi ste si prevzali toto ocenenie a čo pre Vás znamená?

M. URÍK: Je to výnimočné ocenenie, ktoré reflektuje to množstvo energie a času, ktorú vkladáme do výskumu. Ťažko je mi hovoriť v jednotnom čísle, pretože je to náš výskum, výskum celého tímu, výskum, kde síce s myšlienkou príde jednotlivec, ale do jej riešenia sú zapojení ďalší odborníci, bez ktorých by to jednoducho nešlo.

M. B.: Cena za vedu a techniku Vám bola udelená za prínos vo výskume environmentálno-geochemických aspektov interakcie mikroorganizmov, organických látok a toxických prvkov a možnosti ich využitia v remediačných technológiách. Môžete nás aspoň stručne oboznámiť s vašim výskumom?

M. URÍK: Objektom nášho výskumu sú mikroskopické vláknité huby. Sú to fascinujúce organizmy, ktoré sú veľmi tolerantné voči účinkom toxických kovov, čo sa snažíme v našom výskume mobility rizikových prvkov využiť. Vo svojom prirodzenom prostredí nie sú pasívne a svoje okolie účinne transformujú tým čo produkujú, tým ako menia vlastnosti a formy esenciálnych, ale aj toxických prvkov v extracelulárnom prostredí, tým že tieto prvky prijímajú a transformujú do nových zlúčenín s diametrálne odlišnou (eko)toxicitou a mobilitou (napríklad na prchavé formy). Tieto prirodzené procesy vieme ale využiť aj v náš prospech. Regulovaná kultivácia mikroskopických vláknitých húb tak umožňuje získať vzácne kovy z nebilančných rúd alebo hlušiny, extrahovať priemyselne významné kovy a polokovy z odpadových materiálov (napr. e-waste), alebo znižovať koncentráciu rizikových kovov vo vodách, pôdach a sedimentoch.

M. B.: Ktoré z dosiahnutých výsledkov považujete za najvýznamnejšie?

M. URÍK: Možno je to náš príspevok k problému metodiky stanovenia biodostupných foriem toxických kovov v pôdach. Keď mi oznámia, že mám kontaminovanú pôdu, samozrejme, že sa spýtam, koľko je v nej toho toxikantu? Táto otázka je ale nesprávna a preto sa opravujem. Koľko biodostupnej formy toxikantu je v tejto pôde? To by mala byť totiž tá forma, ktorú vedia prijať živé organizmy, čo môže byť len zlomok percenta z celkovej koncentrácie toxikantu v pôde. Vedci túto otázku riešia rôzne a najčastejšie využívajú na stanovenie biodostupných foriem chemické činidlá. Lenže tieto činidlá majú rôzne koncentrácie a chemické zloženie. Ktoré činidlo je potom to správne? Je v poriadku použiť ako činidlo agresívnu 2 M kyselinu dusičnú, ktorá nezodpovedá ničomu, čo sa v prírode bežne vyskytuje?

My sme sa rozhodli riešiť tento problém trocha inak. Identifikovali sme zloženie a koncentrácie hlavných produkovaných mimobunkových metabolitov pôdnych mikroskopických vláknitých húb, a tieto informácie sme využili na prípravu roztokov, ktoré sme použili na extrakciu hliníka z pôd. Prekvapilo nás, že nami stanovené biodostupné obsahy boli významne vyššie v porovnaní s konvenčnými chemickými postupmi, ktoré využívajú oveľa agresívnejšie chemické látky.

M. B.: Na čom pracujete v súčasnosti? Máte nejakú métu vo vedeckovýskumnej činnosti, čím by ste sa chceli zaoberať v budúcnosti?

M. URÍK: Naše pracovisko je multidisciplinárne a plné ochotných a pre vedu nadšených vedeckých pracovníkov a doktorandov, takže občas vyplynie z našich seminárov otázka, ktorá nie je celkom v súlade s pôvodným cieľom experimentu (a niekedy ani s riešeným projektom). Preto je predsa veda fascinujúca! A náš vedecký tím má vždy dostatok entuziazmu sa do jej riešenia naplno ponoriť. Aká je distribúcia jódu v poľnohospodárskych pôdach a čo je hlavný faktor jeho sorpcie na pôdne zložky? Ako vplývajú mikrobiálne produkty na stabilitu oxidov mangánu a železa? Aká je retencia zinku v pôdach, keď je v nanočasticovej forme v porovnaní s rozpustenou formou?

Naše vnímanie výskumu nie je založené na izolácii, ale na hľadaní prieniku vedomostí jednotlivých osobností pracoviska, ktorí sa pýtajú a pozerajú na veci odlišne, ale úprimne, skrz svoje osobné vedecké skúsenosti a poznatky. Diskutovať o vede s intelektuálmi, ktorí majú čo povedať a nezahaľujú sa do fráz, je úžasný jav, ktorý by som chcel aby pretrval aj naďalej. Myslím, že univerzitné prostredie je na to správne miesto.

M. B.: Ako najradšej relaxujete? 

M. URÍK: Nemám vlastnú rodinu, preto ochotne venujem výskumu aj veľkú časť svojho „voľného“ času. To možno zapadá aj do akejsi spoločensky akceptovanej predstave o vedcovi  „od rána do večera v labáku“, z ktorej sa vôbec nevymykám. Som však tiež fanúšikom japonskej animovanej tvorby a večer si rád pozriem pár epizód z aktuálnych sérií japonskej produkcie, alebo si zahrám niektorú z množstva turn-based alebo akčných JRPG. Nuž, internet sprístupňuje okrem rozmanitých vedeckých informácií, s ktorými sa denne konfrontujeme v práci, aj takýto typ zábavy.

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor a aj v mene redakcie Vám blahoželáme k oceneniu.

Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: Ján Michálik, NCP VaT pri CVTI SR a z archívu RNDr. Martina Uríka, PhD.

Zdroj: http://vedanadosah.cvtisr.sk/martin-urik-ziskal-ocenenie-osobnost-vedy-a-techniky-do-35-rokov