RNDr. Martin Zaťovičabsolvoval štúdium učiteľstva predmetov matematika – geografia na Prírodovedeckej fakulte UK. Na tejto fakulte absolvoval aj rigorózne štúdium a získal titul RNDr. Od roku 1994 pôsobí ako učiteľ predmetov matematika a geografia na Gymnáziu Bilíkova v Dúbravke. Pôsobil resp. pôsobí ako poslanec na rôznych stupňoch samosprávy, poslanec v mestskej časti Dúbravka, poslanec mestského zastupiteľstva hlavného mesta, poslanec Bratislavského samosprávneho kraja. V súčasnosti je starostom bratislavskej mestskej časti Dúbravka. 

Absolvovali ste učiteľský smer matematika – geografia. Hovorí sa, že so študentmi sa pracuje čoraz ťažšie a matematiku nemajú v obľube. Aká je Vaša skúsenosť? 

Podľa mňa sú študenti stále v podstate rovnakí, len my sa na nich pozeráme inými očami. Iný pohľad na študenta má učiteľ v 25. rokoch, iný v štyridsiatke a iný pred dôchodkom. Študenti vždy hľadali možnosť ako sa zo školy tak trošku uliať, nepísať písomku, ale na druhej strane sa aj niečo naučiť, hlavne v predmetoch, ktoré ich bavia. Matematika je fenomén. Sprevádza nás celým našim životom a mnohokrát si to ani neuvedomujeme. Dôležité je preto, ukázať žiakom aj krásy matematiky a logiky. Učiť matematiku aj zábavnou formou, ale zároveň aj niečo naučiť. Študenti musia pochopiť, že matematika je aj na to, aby sa rozvíjali mozgové bunky. Nemusíme všetko vedieť, ale musíme rozmýšľať a hľadať riešenie, a to je dôležité aj v živote. 

 Ste starostom mestskej časti Dúbravka. Darí sa Vám ostať v kontakte so školstvom? Stíhate popri „starostovaní“ aj učiť? 

Ako sa hovorí, byť učiteľom je celoživotné poslanie. Mne by učenie chýbalo a som rád, že som si našiel aspoň trošku času a môžem učiť. Samozrejme tak, aby to nebolo veľmi na úkor mojej súčasnej práce. Tento rok učím prvú hodinu v pondelok a je to veľmi príjemný štart do nového týždňa. Neviem ako to vnímajú študenti, že ich učí starosta, ale ja sa v škole cítim veľmi dobre a som rád, keď v školských priestoroch vidím mojich študentov a prehodím s nimi zopár slov. 

Mohlo by vás zaujímať: 7 dôvodov, prečo študovať na Prírodovedeckej fakulte v Bratislave 

 Záujem o štúdium učiteľstva klesá. Ako by ste motivovali stredoškolákov, aby išli študovať učiteľstvo? 

Ako som vravel, byť učiteľom je poslanie. Mnoho stredoškolákov  sa pozerá na učiteľstvo aj cez plat, o to je motivácia ťažšia. Na druhej strane dobrý pocit z toho, že naše vedomosti a mnohokrát aj názory môžeme odovzdať ďalšej generácií sú na nezaplatenie. Štát by sa však už naozaj mal začať viac zaujímať o zlepšenie financovanie školstva. Ako motiváciu som mnohokrát počas mojich hodín nechal učiť aj mojich študentov celú hodinu, mohli aj skúšať, dávať známky a skúsiť si to aj z druhej strany katedry. Ja som sedel ako žiak a mohli skúšať aj mňa. Bolo zaujímavé potom debatovať s nimi, ako to vidia z druhej strany. 

 Na našej fakulte sa študuje geografia aj ako študijný program pre prípravu na pôsobenie v štátnej správe a samospráve. Sú vám poznatky z geografie či plánovania priestorových systémov nejako nápomocné vo vašej funkcii? 

Takmer každý učiteľ tvrdí, že jeho predmet je najdôležitejší pre ďalší život a ja si myslím, že pre starostu to platí. Pre svoju prácu potrebujem nielen geografiu pre orientáciu sa v obci, demografický vývoj, dopravu, cestovný druh…, ale aj slovenský jazyk pri písaní listov, či prejavoch, alebo dejepis, aby som poznal históriu najmä svojej obce a najbližšieho okolia, matematiku pri tvorbe a plnení rozpočtu, telesnú výchovu pri kontrole rôznych stavieb.. Samozrejme, nemôžem ovládať všetko, a preto sú na úrade na každom odbore odborníci. 

Univerzita Komenského je lokalizovaná v hlavnom, najväčšom meste Slovenska, čo je zrejme jej nespornou výhodou, hoci jej poloha je excentrická. Niekedy sa hovorí o „zlatom trojuholníku“ Viedeň-Győr-Bratislava. Z pohľadu geografa a starostu zároveň, aké sú podľa Vás najpálčivejšie a problémy a výzvy rozvoja Bratislavy? 

Bratislava ako hlavné mesto sa už roky trápi problémom pod-financovania zo štátneho rozpočtu. Štát by mal chápať, že Bratislava je hlavné mesto a plní si funkcie, z toho vyplývajúce. Bratislava  by mala byť reprezentačné mesto. Je pravda, že Bratislava patrí vo výške HDP na obyvateľa medzi najbohatšie regióny v Európe, ale neodzrkadľuje sa to na životnej úrovni obyvateľov. HDP vytárajú aj občania, ktorí tu nemajú trvalý pobyt a financie sa tak nevracajú späť do mesta v rámci podielových daní. Ďalším problémom rozvoja mesta je, že Bratislava nemôže čerpať eurofondy v takom rozsahu ako iné obce na Slovensku. Aj tieto fakty by mal štát zohľadniť a v štátnom rozpočte zaviesť kapitolu zvlášť pre hlavné mesto, aby Bratislava bola naozaj súčasťou zlatého trojuholníka ako rovnocenný partner. Okrem financovania Bratislavy je veľkým problémom doprava a parkovacia politika ale aj územný plán, ktorý sa nemenil už takmer desať rokov. Na územný plán by malo nadväzovať spracovanie územných plánov aby potom nedochádzalo k problémom ako v súčasnosti.